Choré zdravotníctvo

Od roku 1998 zdravotníctvo prešlo viacerými pokusmi o reformu. Tieto reformy sa stali deformami, celý systém je v kríze a úpenlivo volá o pomoc. Na reformu exministra Šagáta mám bolestivé spomienky. Písal sa rok 1998 a nástup novej moci. Nastupujú pravicové reformy. Minister Šagát obmedzuje pobyt pacientov v nemocnici. Môj otec tesne pred koncom roka dostal ťažkú mozgovú príhodu. Vianoce prežil v nemocnici.Takmer úplne ochrnutého som ho musel zobrať k sebe ešte pre Silvestrom, lebo príkaz ministra trebalo rešpektovať. Pre mňa a moju rodinu nastali krušné časy. Otca nechceli zobrať do žiadneho rehabilitačného zariadenia, museli sme zohnať rehabilitačnú sestru- opatrovateľku a uvoľniť mu v malom byte izbu. Pociťovali sme to ako nespravodlivosť, otec bol v priebehu života len raz v nemocničnom ošetrení. Reforma exministra Šagáta skončila fiaskom. Nedokázal zabezpečiť primeranú nemocničnú starostlivosť ani pre vtedajšieho prezidenta Rudolfa Schustera. Jeho postoj hraničil s politickým hyenizmom. Neviem, čo robí teraz, možno je vrcholným manažérom alebo podniká v zdravotníctve ... Reforma R. Zajaca sa podobala šaškárni. Poplatky za návštevu u lekára, v nemocnici, neustále zmeny v kategorizácií liekov a hlavne premena lekárov na úradníkov. Výsledok- mladí schopní lekári, ktorí na dobrej úrovni zvládli anglický jazyk odišli do Anglicka a Írska, tí menej jazykovo zdatní, ale schopní do Českej republiky. Zdravotné sestry zvyčajne do Rakúska a Nemecka opatrovať zvädnutých starcov a starenky a nahradiť im tak vlastné deti, ktoré na nich nemajú v tvrdom biznise čas. Ani teraz nie situácia iná. Minister žiada znova miliardy, zdravotníctvo je naďalej choré.Skúsme prepočítať odvody, ktoré plynú do zdravotných poisťovní. Ak za základ zoberieme najnižší odvod 900 Sk mesačne za každého poistenca a násobíme ho počtom poistencov ( obyvateľov) dôjdeme k sume 5 miliárd korún mesačne, ročne je to 60 miliárd korún. Je potom naše zdravotníctvo finančne podvyživené? Asi nie. 2 miliardy dolárov je slušná suma aj vo svetovom meradle. A o tieto miliardy sa hrá. To je problém nášho zdravotníctva. Prvý problém je etický. Táto suma platí za predpokladu, že štát odvádza pravidelne za svojich poistencov do zdravotných poisťovní sumu, ktorú predpisuje zákon. Ak to nerobí, porušuje zákon a je nositeľom právneho a morálneho chaosu v zdravotníctve. V takomto prípade je každá reforma odsúdená na neúspech. Každá pozitívna zmena sa ma začínať vyčistením stola. Reforma v zdravotníctve by sa mala začať vyšetrením prípadu zdravotnej poisťovne Perspektíva. Zmizli miliardy a nič sa nedialo a nedeje. Prečo neboli vyšetrovaní generálni riaditelia poisťovne Hampl, Boris, Vico a exminister Šagát ? Či azda na Slovensku je dovolené beztrestné siahať na peniaze poistencov? Je to aj podnet pre generálnu prokuratúru, nech to vyšetrí a nech verejnosť oboznámi s výsledkami vyšetrovania. Vo vyspelých krajinách sú peniaze poistencov posvätné. Kto na nich siahne ,ide basy. Vyšetrením tohto prípadu a potrestaním vinníkov by sa vytvoril precedens, že siahať na peniaze poistencov je trestné. Tento precedens chýba a peniaze poistencov sú zverené rôznym záujmovým skupinám. Dnes sme svedkami toho, že za peniaze poistencov sa platia miliónové reklamy a ponúkajú 500 korunové poukážky. Do poisťovní vstúpili finanční žraloci . Len naivný človek si môže myslieť, že tieto finančné skupiny prišli pomôcť zdravotníctvu. Prišli zarobiť na ľudskom trápení a dlhodobej chorobe zdravotníctva. Súčasný systém zdravotníctva diskriminuje zdravých, ťahá od nich peniaze , šetrí na chorých a dovoľuje tieto finančné zdroje rozdeľovať medzi úzke záujmové skupiny osôb.Netrestá defraudácie a sprenevery. Človek od prírody tiahne k zdraviu. Napriek pokroku vedy, ľudský život od čias Mojžiša, sa veľmi nepredlžil. Stačí zacitovať Bibliu.: Žalm 90, verš 10.: „ Čas nášho života je sedemdesiat rokov,- pri dobrej sile osemdesiat rokov, ich pýchou je námaha a strasť,...“Zdravotníctvo by malo podporovať zdravie a zdravých a pomáhať chorým. To by mal byť základný princíp. Chce to radikálnu zmenu. V prvom rade zvýšiť individuálnu zodpovednosť poistenca za svoje zdravie a odmeňovať ho za to, že je zdravý. Polovica odvodu do zdravotnej poisťovne by mala ísť na osobný účet poistenca a ten si s tými prostriedkami náloží ako sám vie.. Ak si myslí, že mu pomôže pobyt pri mori zaplatí si ho, môže si tak platiť z týchto prostriedkov aj iné ozdravné pobyty ( kúpele, Vysoké Tatry a pod.), wellness a fitness centrá, ale aj alternatívnu medicínu. Druhá časť by šla na solidaritu, lebo nikto si nemôže byť istý, že neochorie. Dôležité je však, žeby sa zredukoval administratívny aparát a vplyv rôznych farmaceutických firiemŽraloci by odišli preč.... Zdravotníctvo by prestalo byť obchodom ,a začalo by byť poslaním